AKO DIEŤA UDRŽAŤ V KRITICKOM VEKU PRI ŠPORTE A PREČO

Tomuto fenoménu sa venuje Tara Parker – Pope v článku pre New York Times, v ktorom píše o mnohých štúdiách, ktoré dokazujú klesajúcu úroveň aktivity detí medzi základnou a strednou školou. Podľa nej sú študenti viac zaneprázdnení akademickou aktivitou a priateľmi. Ďalším dôvodom nižšej aktivity je, že mládežnícky šport je viac profesionálny ako ten detský a mnoho detí, ktoré v minulosti športovali jednoducho nedosiahli také výsledky, aby sa dostali do mládežníckych športových klubov. V časopise The Journal of American Medical Association bola uverejnená rozsiahla komplexná štúdiá o aktivitách detí v ich dospievajúcom veku. Vedci na základe monitorovacích zariadení sledovali aktivitu 1000 detí počas obdobia 7 rokov. Údaje ukázali, že deti čelia veľkému poklesu fyzickej aktivity v období puberty. Približne vo veku 15 rokov klesá denná aktivita u detí o viac ako jednu tretinu úrovne, ktorú dosahovali vo veku 9 rokov.

Jedným z prekvapujúcich zistení je nízky vplyv rodičov na to, či a koľko sa bude jeho tínedžer hýbať. Rodičia dokážu ovplyvniť deti v oblastiach ako je fajčenie, konzumácia ovocia a zeleniny a pod. tým, že to sami robia. Pri pohybe je táto možnosť ovplyvnenia tínedžerov rodičmi nižšia. Dôvodom je, že rodičia často športujú mimo dohľadu tínedžera, teda mimo domova, napr. v posilňovni, na tenisovom kurte alebo cyklotrase.  Podľa Alana L. Smitha, riaditeľa postgraduálneho štúdia na oddelení zdravia a kineziológie na Purdue University „nie vždy platí, že ak ste aktívny rodič, tak bude aktívne aj vaše dieťa“.
Na druhej strane, u rodičov, ktorí športujú so svojimi deťmi a tínedžermi, je vyššia pravdepodobnosť, že zotrvajú pri pohybových aktivitách, ako u detí a tínedžerov, s ktorými ich rodičia nešportujú. Veľmi dôležité je aj to, či rodičia poskytujú svojim deťom podporu pre ich aktivity. U tých detí, ktorých sa rodičia snažia podporovať v športových aktivitách, uisťujú sa, že ich dieťa pravidelne šport praktizuje,  pýtajú sa, či ich daná aktivita baví a napĺňa, existuje vyššia pravdepodobnosť, že sa budú naďalej aktívne venovať športu.
Ďalšou možnosťou je spríjemniť deťom hodiny športu tým, že mu bude spoločnosť robiť jeho najlepší kamarát. Toto tvrdenie potvrdzuje prieskum vykonaný na Univerzite v Purdue, ktorého sa zúčastnilo takmer 200 detí vo veku 12-13 rokov. Výsledky ukázali, že najaktívnejšími deťmi boli tie, ktoré chodili na športové alebo tanečné kurzy so svojím blízkym priateľom.
Podľa psychologičky Ivety Klečkovej je dôležité detí chváliť aj za malé a čiastkové úspechy, oceniť ich snahu aj za pravidelné navštevovanie tréningov. Rovnako sa netreba nechať rozhodiť tým, ak chce dieťa skúsiť iný šport. „Deti hľadajú, čo ich bude najviac baviť a kde sa budú najlepšie cítiť. Veľkú úlohu zohráva aj osobnosť trénera, kolektív kamarátov, ale aj to, či dieťaťu daný šport ide a je v ňom úspešné, alebo či  v ňom zlyháva“, hovorí psychologička Klečková.
Riaditeľ Národného inštitútu pre zdravie a výkon na Sanfordskej Univerzite v Sioux Falls, Michael F. Beregeron povedal, že až 50% detí do veku 12 rokov opustí školské športové kluby z dôvodu negatívnych skúseností. Z úst mladých športovcov počuť vyhlásenia ako napríklad „nebaví ma to už“ alebo „príliš veľký tlak“.
„Kľúčom k úspechu je motivovať všetky detí a tínedžerov pre nadšenie zo športovej účasti a zabezpečiť, aby vzdelávacie skúsenosti a atmosféra podporovali jednotlivé ciele a rozvoj“, dopĺňa Dr. Bergeron.
Šport je v období dospievania pre tínedžerov kľúčový a prináša so sebou mnohé výhody. Tínedžeri, ktorí pravidelne športujú, budú pravdepodobne dosahovať lepšie výsledky v škole, majú menej problémov so správaním a je menej pravdepodobné, že zanechajú štúdium. Aktívne športovanie je plusom najmä u dievčat. Napríklad u dospievajúcich dievčat je menšia pravdepodobnosť, že budú fajčiť alebo užívať drogy v porovnaní s nešportovkyňami. Nemenej dôležitým faktom je, že športovanie prospieva dlhodobému zdraviu kostí a je prevenciou vzniku rakoviny prsníka.
Napriek faktu, že pravidelná pohybová aktivita prináša množstvo pozitív, neexistuje priama korelácia medzi úrovňou aktivity v detstve a dospelosti. Ale na druhej strane štúdia vykonaná na Univerzite Johna Hopkinsa v Marylande, ktorej sa zúčastnilo viac ako tisíc študentov medicíny poukázala na to, že vysokoškolskí športovci budú v budúcnosti viac pohybovo aktívnejší, ako ich rovesníci, ktorí neštudovali na vysokých školách. Športom sa budú venovať až o 22 rokov dlhšie.